Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
VelčiceHľadať
 
 

Kostol

História kostola

Maďarská literatúra o Tekovskej župe datovala vznik kostola vo Velčiciach do 18. storočia. Pri prieskume kostola v rokoch 1968 – 1969 zistili, že dnešný barokový kostol z roku 1719 je postavený na pôvodných základoch z polovice až z konca 13. storočia. Pôvodný bol podstatne kratší – zachovali sa z neho tri obvodové múry kostolnej lode. Vonkajšie fasády západnej časti pôvodnej lode mali ešte omietku z čias gotiky. Bočný južný portál je renesančný z polovice 16. storočia. Gotickú úpravu fasád odkryli na západnej a južnej strane. Objavili v nej fresky dvoch svätcov – veľkú: sv. Krištofa a menšiu: sv. Dorotu. Fasádová freska svätého Krištofa patrila v stredoveku k najpopulárnejším výtvarným zobrazeniam. Mala svoj magický význam. Podľa legendy ktokoľvek sa pozrel na sv. Krištofa, nepremohla ho v ten deň nijaká slabosť, svätec ho chránil pred náhlou a nečakanou smrťou.

Najmä starí ľudia a chorí snažili sa hneď zrána pozrieť na obraz sv. Krištofa, aby sa utvrdili v nádeji, že v ten deň sa im nič zlého nestane. Každý, kto chcel podniknúť dlhšiu cestu, nezabudol pred ňou vyhľadať obraz svätého Krištofa. Bol prísľubom jej včasného ukončenia – veď bol patrónom pútnikov, kuriérov, moreplavcov, pltníkov a mýtnikov. Svätý Krištof je zobrazený ako muž robustnej postavy v prepásanej tunike s rozkvitnutou palmovou palicou a malým Ježiškom na ruke. Obyčajne broďí rozvodnenú rieku. Tento obraz je inšpirovaný obľúbeným príbehom zo Zlatej legendy, v ktorej svätý Krištof na radu pustovníka prenášal cez rieku chudobných a slabých. Jednej noci prenášal malé dieťa. Položil si ho na plecia a stále viac oťažievalo. Bál sa, že ho neunesie a utopí sa. Na druhom brehu mu dieťa prezradilo, že je Kristus a že niesol ťarchu celého sveta. Meno svätca je Christophoros – ten, čo nesie Krista. To je aj vysvetlenie, prečo je postava svätca taká veľká. Aby ju bolo vidieť zďaleka. Zobrazenia svätého Krištofa boli veľmi populárne. Fresky na velčickom kostole datujú do druhej polovice 15. storočia.

Svätá Dorota, dcéra Rimana Dóra a manželky They, narodila sa v Cézarei. Za Diokleciánovho prenasleďovania kresťanov (303 – 305) ju panovník Apricius zajal a odovzdal dvom sestrám odpaďlým od viery – Kriste a Kaliste -, aby ju odviedli od viery. Ona však ich získala na vieru a zomreli mučeníckou smrťou. Za to ju dal panovník páliť fakľami, natiahnuť na škripec a 6. februára 303 sťať mečom. Jej príbeh je spracovaný literárne v spomenutej Zlatej legende.

Renesančná veža je postavená na západnej strane kostola, vidieť na nej zostatky renesančných výzďob – kvádro-vanie a ľalie. V druhej renesančnej úprave boli nárožia stavby prekryté plošnou kresbou, gotické okná a portál orámo-vali červenou farbou.

Kresba svätého Krištofa bola na hornej časti doplnená o slnečné hodiny. Všetky renesančné úpravy boli v 18. storočí zakryté novou omietkou. Kostol vyhorel dva razy. Zvlášť ničivý bol požiar roku 1713, zostali len holé múry. Od roku 1714 stavali nový kostol, využili tri steny bývalej kostolnej lode, predĺžili celú stavbu tak, ako je i dnes. Ukončená bola roku 1719 a pri posviacke zmenili patróna kostola – namiesto svätého Michala zasvätili ho Najsvätejšej Trojici. Kostol je dlhý 28 metrov, široký 9,5 m, výška stien je 6,50 m, výška veže s krížom 20,5 m. Prvý organ, ktorý je zdokumentovaný, sa kupoval – robila sa naň zbierka roku 1877. Kostol bol vážne poškodený roku 1929, spadol strop a podľa nariadenia mali ho zbúrať. Roku 1934 ho opravili, postavili rovný strop a dali novú škridlovú strechu. V ďalšom roku kúpili aj nový organ. Posledná stavebná úprava bola roku 1969. K veži pristavili kryté schodisko, ktoré nahradilo nekryté drevené schody. Kostol, ako aj mnohé pamiatky v ňom zapísali v rokoch 1965 a 1968 do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

kostol1.jpg


 

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka