Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
VelčiceHľadať
 
 

Doby najstaršie

Velčice a ich chotár boli osídlené či obývané podstatne skôr, ako je prvá písomná zmienka o nich z roku 1232. Pravda, ich obyvateľmi neboli Slováci, ale iné neznáme kmene. Geografická poloha a dobré klimatické pomery predurčovali územie dnešných Velčíc za prirodzené hospodársko–poľnohospodárske sídlo. A bolo to tak asi od zjavenia sa človeka v tomto priestore. Prví obyvatelia na území velčického chotára, resp. v jeho širšom okolí, žili v eneolite – v neskorej kamennej dobe – asi v rokoch 2800 – 1900 pred Kristom. Je to obdobie, ktoré vypĺňa časový úsek medzi neolitom – mladšou kamennou dobou – a bronzovou dobou. Charakterizuje ho používanie dvoch druhov výrobného materiálu – tradičného kameňa a nových kovov, najmä medi.

Táto spoločnosť prvýkrát využívala ťažnú silu dobytka na orbu dreveným alebo parohovým oradlom (pluhom). Vynález oradla-radlice a jarma bol dôležitý, umožnil vyšší stupeň poľnohospodárskej výroby a rozvoj špecializácie remesiel. Objavil sa výmenný obchod s meďou. Na pomedzí chotárov Neverice, Sľažany a Velčice objavili obydlie ľudí-poľnohospodárov, v ktorom bol medený klin. Podobný klin sa našiel aj v Mankovciach. V Sľažanoch sa zasa z tohto obdobia zachovala kamenná silexová sekerka. Etnickú príslušnosť týchto obyvateľov nepoznáme, patrili do tzv. badenskej kultúry a ich nástroje majú analógiu s kultúrou so šnúrovou keramikou rozšírenou na Morave, v Čechách a Poľsku. Zaoberali sa pastierstvom a poľnohospodárstvom, chovali domáce zvieratá, bývali v kolových stavbách, prístreškoch, ktoré ich chránili proti divej zveri. Žili v rozvinutom patriarcháte, na čele rodu stál otec – páter. Veľkú časť západnej a strednej Európy zaberal ľud s kultúrou zvoncovitých pohárov, na ktorej vyrástla aj civilizácia bronzovej doby. Z bronzovej doby (2200 – 700 rokov pred Kristom) sú v okolí Velčíc známe dve lokality – hradisko Čierny hrad a hradisko na Veľkom Lysci. Charakeristickým znakom tejto doby (mladší úsek staršej bronzovej doby a tzv. maďarov-skej kultúry) bola existencia opevnených osád, ktoré boli prvými pravekými aglomeráciami mestského typu.

Dokladom osídlenia chotára Velčíc v dávnych dobách, pravdepodobne v 7. – 9. storočí, je mohutné hradisko na vrchole Tribeča. Žiaľ, slovenskí archeológovia mu doteraz nevenovali dostatočnú pozornosť. V matičnom archíve Martine sa zachoval rukopis 11-stránkovej štúdie „O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tríbči“, ktorú napísal neznámy, neuvedený autor na začiatku minulého storočia.

Opísal v nej stav kamenného valu: „Mohutný, ľuďmi vytvorený kamenný val v podlhovastej elipse celý štít vrchu obľučuje… Val ešte dnes má značnú výšku a svah aj hať jeho je – 15 metrov vysoká s 35 – 45-stupňovým pozdvihom… V kamennom vale boli štyri otvory – brány 8-10 metrov široké. Pri každej bráne bol 10 – 30-metrový výklenok, ktorý tvorí ochrannú baštu. K hradisku viedli štyri cesty – jedna na juh smerom k Velčiciam, tri na sever k Solčanom.“Štúdiu o podobnej kamennej pevnosti na Zobore napísal archeológ Dr. Chropovský. Keď ich porovnáme, vidíme, že sa zhodujú pevnosť na Zobore zaberala 11 hektárov, tvoril ju kamenný sedemmetrový val s drevenou konštrukciou, tri brány boli opevnené podobnými strážnymi vežami. Rozdiel je v tom, že na Zobore sa našiel rezervoár na pitnú vodu, na Tribeči v areáli opevnenia niet studne. Studničky sú len v sedle medzi Veľkým a Malým Tríbečom. Z toho vyplýva, že hradisko nebolo vybudované na trvalé bývanie, malo obranný charakter, malo ochrániť obyvateľov širokého okolia pred nepriateľom. Pravdepodobne nestrážilo žiadnu obchodnú cestu, cez Veľký Tríbeč nebol priesmyk, priechod. Známa cesta „liberta et publica via“ z roku 1475 viedla východnej-šie cez Zlatno a Kamenné vráta do Solčian. Zachované hradisko na Tríbeči asi patrilo do systému ešte predveľkomoravských obranných hradísk – Zobor, Žibrica, Tríbeč.


 

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka